|
Geografia krajiny |
Geograficky krajinu Tuniska môžeme rozdeliť na 4 hlavné oblasti. Sever, východ, stred a juh. Každá je niečím zaujímavá a každá jedna poskytuje niečo výnimočné. Ja verím že mnohí uvítate, ak si o každej oblasti povieme niečo viac. Čo tak začať severom?
Severná časť krajiny:
Sever krajiny je hornatý. Zachádza tu pohorie Atlas, ktoré vytvára prekrásny pohľad na svet hôr a veľhôr. Výbežok Atlasu sa v Tunisku vola Dorsale s najvyšším miestom Jebel Chambi s výškou 1544 metrov nad morom. Dorsale prechádza od oblasti Kasserine a pokračuje až na samotný mys Cap Bon na severe kde je úrodnejšia pôda. Celý sever je však úrodný, more síce nie je tak krásne, pieskové a s pozvoľným vstupom ako to je na východe, no predsa len má čo ponúknuť najmä potápačom. Tunisko nepatrí vo svete medzi vyhľadávané potápačské lokality a predsa sa tu nachádza koralové ložisko bohaté a schopné konkurovať aj iným vo svete. Nachádza sa tu taktiež pohorie Kroumine v blízkosti rieky Oued medjerda. Kým táto oblasť ako sa už spomenulo nemá tak prekrásne pláže s jemným pieskom, východné pláže sú už o inom.
Východ:
Práve na východnej časti krajiny sa nachádzajú takmer všetky známe letné letoviská. Sousse, Hammamet, aj samotný Monastir, ostrov Djerba. To všetko tvorí pobrežie východu. Je to napríklad aj oblasť Mahdia, ktorá je vyhľadávaná pre svoje jedinečné pláže s jemným svetlým pieskom a pozvoľným vstupom do mora. Možno práve toto more je dôvodom, prečo sem opakovane chodí množstvo ľudí a nechce ani skúsiť niečo iné. Na východe sa nachádza niekoľko ostrovov. Najväčší je práve Djerba uzatvárajúci medzi sebou a pevninovým tuniskom zátoku Boughrara. Menší je Mellita severnejšie od Djerby. V blízkosti je aj taliansky ostrov Pantelleria a samozrejme krásna Sicília, celkovo vzdialená asi len 150 km.
Stred krajiny:
Čím viac by sme šli na juh, je to poznať na krajine. Stáva sa viac a viac rovinatá. Drevinaté rastlinstvo rastie čoraz zriedkavo, respektíve sa mení jeho druh. Mnohé oblasti stredu krajiny sú posiate trávou alebo kríkmi. Viac na juh sa nachádza len naozaj oslabená tráva. Zrážok nie je koľko by si priali poľnohospodári a statkári, no najväčšiu zásluhu na nich má charakter prímorskej krajiny a závany zo severu. Výrazné sú v strede krajiny soľné jazerá, ktoré sú vyschnutými vodnými plochami s výrazným obsahom minerálov. Soľné kvety a zhluky kamienkou si môžete kúpiť na miestnych trhoch popri cestách za dohodnuté sumy. Platiť sa pritom dá v dolároch aj eurách. Samozrejme, že majú radi euro viac ako dolár.
Juh:
Sahara. Tá tvorí nehostinný, suchý juh krajiny Tuniska. Nie je to síce tá Sahara, ktorou by ste museli prechádzať celé týždne, aby ste narazili na ľudské obydlie. Ciest je pomerne dosť a obydlí kde tam nájdete taktiež dostatok. Pieskové duny síce miestami možno vidieť tiež, no skôr ide o skaly, hory, prašné cesty. Sahara sa v tejto časti ale nevolá Sahara ale Veľký Východný Erg. Ten je súčasťou Sahary. Piesok z juhu, z oblasti piesočnatej Sahary sa približuje stále viac na sever. Rozširovanie púští, nie len tej saharskej, má na svedomí otepľovanie planéty a zároveň pôsobenie silného vetra, ktorý piesok zavieva stále ďalej a ďalej, čím narúša ako tak úrodnú pôdu. Veľká snaha poľnohospodárov o zastavenie Sahary je badateľná len veľmi sporadicky, miestami vôbec. Kde tam možno naraziť na niektoré oázy. Ak však hovorím oáza, tentoraz ide naozaj o oázu, žiadnu metaforu. Oázou je miesto, ktoré napriek tomu, že všade navôkol je piesok, ukráva sa v blízkostí skál, alebo v malom údolí v objaví zelených paliem, trávy a stromov, kde dôvodom vzniku tohto krásneho pohľadu je voda. Tá môže vyvierať kdekoľvek. Nájdu si ju rastlinky, semienka, dreviny, čím vytvoria ostrov s vodou v strede pustatiny, podobne ako by sme nazvali ostrovy s pevnivnou uprostred vody.
|
|
|
|
|
